Kamenné kvety – mimoriadny odkaz Karola Lacka v Lučenci

Autor: Ivan Siláči | 22.10.2014 o 8:13 | (upravené 22.10.2014 o 13:03) Karma článku: 1,13 | Prečítané:  275x

Fontána na námestí. Téma, ktorá rezonuje v Lučenčanoch už niekoľko rokov. Od jej vypnutia ubehlo niekoľko rokov. Odvtedy teleso fontány chátra. Ako memento doby sa ale hrdo týčia Kamenné kvety – sochárske dielo jedného z najvýznamnejších sochárov a medailérov našej histórie. Veľa o nich diskutujeme, vyvolávajú vášne, sme podporovatelia aj neprajníci ich zachovania. No poznáme ich pôvod? Vieme prečo vznikli a ako sa ocitli v dnešnej situácii? O histórií kamenných kvetov a ich ďalšom smerovaní hovorí Ivan Siláči, študent architektúry a jeden z tých, ktorým osud tak významného diela nie je ľahostajný.

Na úvod si povedzme pár slov o histórií samotného Námestia republiky, čo ho formovalo a menilo.

 Súčasné Námestie republiky, lokalizované v centrálnej mestskej zóne mesta Lučenec môžeme označiť za laboratórium zmeny, ktorá nastala zrejme vo viacerých mestách na Slovensku. Priemyselná revolúcia, rozvoj obchodu, hospodárska kríza, socializmus i neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou históriou a podstatou– to všetko prežilo a stále prežíva najväčšie námestie na Slovensku.

Vzniklo niekedy na začiatku 19. storočia a jeho pôvodná a dlhodobá funkcia bola trhová. Usporadúvali sa tu slávne trhy s dobytkom a obilím. Počas nasledujúcich desaťročí sa menil charakter okolia no aj samotného námestia. Neustále hľadalo svoju tvár a význam v systéme mesta. Na jeho ploche boli vybudované tak dôležité stavby ako YMCA, Poštový úrad či dnešný Okresný úrad. V medzivojnovom období sa uvažovalo o stavbe kostola, po druhej sv. vojne dokonca s tržnicou.

 

Kedy došlo k úprave námestia, pri ktorom bola vybudovaná aj fontána s umeleckým dielom?

Fontána na dnešnom námestí pochádza z obdobia rozsiahlej rekonštrukcie námestia z 70. a 80. rokov. Rekonštrukcia súvisela tak s ideovou ako aj formálnou otázkou. Bolo potrebné vytvoriť nové, reprezentatívne centrum rozvíjajúceho sa okresného mesta. Samotná plocha námestia bola vtedy vyložená obrovskými betónovými blokmi, pribudla spomínaná fontána a celé okolie bolo dotvorené výsadbou zelene. Námestie malo byť, okrem iného, reprezentatívnym miestom pre otvárací a záverečný ceremoniál majstrovstiev sveta v parašutizme v roku 1982. Toto podujatie vtedy sledovalo 80 tisíc návštevníkov z celého sveta. Odvtedy, až po rekonštrukciu časti námestia, nebola na námestí preinvestovaná väčšia suma, ktorá by riešila opravy samotného námestia či fontány.

 

Prečo dochádza k situácií, kedy je nutný presun umeleckého diela?

Presun sochárskych diel z bývalej fontány na námestí je nevyhnutným vyvrcholením procesu, ktorý sa naštartoval už v roku 2005. Na tento rok pripadá verejná súťaž na riešenie celého námestia, ktorá ale priniesla len dva návrhy. Nebol vybraný investor a súťaž bola zrušená. Jedným z podnetov, prečo nepredávať celé námestie bola aj petícia proti jeho predaju. Odmietnutie predaja celej plochy námestia, ktorá by síce zbavila mesto vlastníckych práv, no mohla priniesť komplexný návrh, sa ukázalo ako najmenej vhodné riešenie. 

Ďalším variantom mohlo byť riešiť rekonštrukciu námestia ako komplexný projekt celej plochy. Nie len jej časti. Myšlienka predať len časť námestia a časť rekonštruovať so spoluúčasťou prostriedkov EÚ môžeme hodnotiť  ako najzásadnejší prešľap a vlastne dôvod prečo námestie dnes vypadá takto.

Projekt rekonštrukcie dvojtretinovej plochy námestia je rovnako tak terčom mnohých otázok. Bola to síce betónová plocha, ktorá bola morálne aj fyzicky opotrebovaná, no napriek tomu ju vnímam ako zásadný odkaz doby v ktorom vznikla. Problémom námestia nebol samotný betón, ale neschopnosť námestia ponúknuť plnohodnotný program pre obyvateľov. Hodnotím záporne popretie tejto stopy a tvorbu „pseudokoridorov“ v dlažbe, ktorými by sa mali obyvatelia pohybovať a ostatné nezadefinované miesta sú niečím medzi stretávacím a odpočinkovým priestorom. V návrhu absentuje hierarchizácia samotných plôch – základné delenie dlažba/trávnik nie je dostačujúcim. Preto vzniká aj situácia kde v tesnej blízkosti autobusovej zastávky a „rušného“ pešieho a dopravného ťahu do centra je situované detské ihrisko.

 V návrhu sa rovnako tak nepočítalo s riešením jestvujúcej fontány a  zakomponovaním ju do nového námestia – ani to nebolo možné, nakoľko 4/5 jej plochy bývalé vedenie mesta odpredalo súkromnému majiteľovi. Mesto svoju časť zrekonštruovalo, zmenilo sa vedenie mesta, no situácia na severnej časti námestia ostávala nezmenená.

Až po vyriešení majetkových a právnych prekážok, po dokúpení ďalších plôch pre potreby nákupného centra to vypadá tak, že tohto roku spoločnosť ARKON, ako nový majiteľ pozemkov začne s výstavbou nákupného centra „Galéria Lučenec“.  

 

Poďme teda k samotnej fontáne, či skôr k umeleckému dielu ktoré obsahuje – je hodnotné?

Samotné umelecké dielo, ktoré je súčasťou fontány na námestí je dielom Karola Lacka (*1938 +2007). Karol Lacko patrí medzi najvýznamnejších sochárov a medailérov, je autorom mnohých významných ocenení, medzi inými aj Štefánikov rád či Rád bieleho leva. O jeho kvalitách svedčí množstvo zahraničných ocenení, aj zo „západného“ sveta. Najviac zarezonoval vo Francúzsku.

V monumentálnych realizáciách používal zjednodušené architektonizované formy, pričom uplatňoval kompozično-skladobný princíp symetrie. Okrem iného je autorom pomníka Mikuláša Moyzesa a Štefana Marka Daxnera v Bratislave, spoluautorom fontány na Námestí slobody v Bratislave, ako aj pomníka Obetiam fašizmu v rakúskom Melku.

Kamenné kvety sú dielom, ktoré autor prvýkrát vytvoril pre podujatie „Socha piešťanských parkov“ v roku 1970. V tomto prírodnom, parkovom prostredí  boli kvety pôvodne z dreva. Okamžite prišla ponuka z Lučenca, aby vo fontáne „skameneli“ z krásneho vračanského vápencu. Ako ma informovala vdova po umelcovi, pani Darina Lacková, samotný autor uvažoval o kamenných kvetov vždy ako o súčasti kompozície so zeleňou stromov a kríkov. Preto ich osadenie do fontány môžeme nazvať kompromisom.

Pani Darina ďalej hovorí: „Teší ma, že podľa publikovaných informácií ste v spolupráci s mladými architektmi už našli určité riešenie, a to i napriek spochybňujúcim iniciatívam rôznych samozvaných tiežodborníkov. Dátumom svojho vzniku patrí síce fontána do obdobia socializmu,  no myšlienkovo a tvaroslovne sú Kamenné kvety absolútne nadčasové.“

 


A čo lokalita? Ako sme dospeli k jej výberu?

Výber lokality je mimoriadne citlivá otázka. Zvažovali sme mnoho území, či z hľadiska kontextu s pôvodným, možnosťou realizácie, prítomnosťou ďalších obmedzujúcich či podporných argumentov. Po zvážení viacerých možností sme dospeli k názoru, že práve Rúbanisko bude najvhodnejším miestom pre osadenie tohto diela.

Rúbanisko, so svojimi troma časťami predstavuje najucelenejší koncept sídliskového bývania v našom meste podľa vtedajších urbanistických kritérií. Vtedy existoval zákon, ktorý okrem samotných bytových domov a budov s občianskou vybavenosťou, rátal aj s výtvarným dotvorením budov či celých súborov stavieb. Znovu ale poviem, že tento zákon nebol záležitosťou len socialistického bloku. Podobné zákony existovali a existujú dodnes v mnohých „západných“ štátoch.

V najväčšej miere sa tieto výtvarné diela budovali v prvej etape výstavby sídliska – Rúbanisko 1, postupne sa od budovania diel upúšťalo. V dnešnej dobe môžeme povedať, že sa zo všetkých sochárskych prvkov na Rúbanisko zachovalo jediné – Odliatok stromu pred poliklinikou. Prečo došlo k hromadnej devastácie sochárskych diel je zrejmé. Nedostatočná starostlivosť o verejné priestranstvá, nekvalitné osvetlenie a starostlivosť o samotné diela vytvorili podmienky pre ničenie tak hodnotného spoločenského dedičstva.

 

A prečo práve  „pri kocke“?

Pri budovaní sídliska, ktoré vymedzovali jasné dopravné ťahy sa počítalo okrem budovania ihrísk, a rozsiahlych zelených plôch aj s ťažiskovými uzlami stretávania. Nosným ťažiskom Rúbaniska 2 malo byť územie od budovy pošty cez polikliniku, ponad „dvojprúdovku“ na dnešnú rozsiahlu zelenú plochu. Pôvodným konceptom bolo v priamej nadväznosti na poštu a polikliniku vybudovať v týchto miestach obrovský dom služieb pre potreby rozrastajúceho sa sídliska. K samotnej výstavbe ale nikdy nedošlo, ďalší menší objekt pri Ulici L.Novomeského  nie je dobudovaný dodnes.

Pri hľadaní miesta, kde umiestniť nový kostol, ktorý mal slúžiť pre potreby obyvateľov Rúbaniska sa istú dobu skloňovalo aj toto územie. Nakoniec bol vystavaný medzi DD a DSS Ambra a Základnou školou pre sluchovo postihnutých.

Všetky tieto faktory a znalosti, ktoré sme zistili nás vedú k tomu, že chceme a považujeme za správne vytvoriť v danom zelenom centre sídliska miesto, ktoré bude prirodzeným miestom stretávania mladých aj starých a bude lákať k obdivu. Nebude to len sochárskym dielom, ale bude živým miestom pre všetkých.

 

Môžeme to teda zhrnúť. Aký je teda súvis pôvodného konceptu s novým návrhom v novej lokalite?

Samotná filozofia architektonicko-sochárskeho riešenia fontány – Kamenné kvety evokujú prírodný charakter. Autor pôvodne vytvoril Kamenné kvety ako súčasť parkovej zelene, vo fontáne v kamennej podobe sa stali súčasťou vodného prvku inak surového námestia.

Dnes vstupujeme do zeleného priestoru uprostred sídliska a máme ambíciu ho neničiť, naopak dodať miestu vyššiu spoločenskú hodnotu so zachovaním všetkých jeho kladných stránok. Zároveň to vnímame ako poctu samotnému autorovi, nakoľko sa môžeme vrátiť k jeho pôvodnému konceptu – prepojenia zelene s dielom.

Menej výrazným prvkom, ktorý si uvedomujeme je samotná tvorba verejných plôch na Rúbanisku. Areály materských škôl, sadovnícke úpravy aj detské ihriská používali jednu pôdorysnú stopu – kruh. Rovnaký princíp – kruh a kružnice využíva aj fontána.  V tomto vidíme silnú previazanosť a možnosť pracovať s týmto prvkom ďalej. Kamenné kvety budú na novom mieste osadené tak, že bude zachovaný „odtlačok“ pôvodných rozmerov fontány, zachovaná celková kompozícia diela s dominanciou sochárskeho diela.

 

Kto je Ivan Siláči, autor nového projektu osadenia Kamenných kvetov?

Narodil sa v Lučenci. Študoval na Gymnáziu B. S. Timravy (2005 -2009). Momentálne študuje na Fakulte architektúry STU v Bratislave, kde ho čaká posledný, šiesty ročník. Počas svojho štúdia s ťažiskovo zameriava na analyzovanie a tvorbu verejných priestranstiev. Zúčastnil sa viacerých projektov v Bratislave, Nitre, Brne

 či Berlíne, kde bol súčasťou celoeurópskeho projektu REWORKING MODERN MOVEMENT. Jeho diplomová práca – Potenciál rozvojových území a zón mesta Lučenec nadväzuje na jeho trojročnú prácu v OZ YOUNG FOLKS, ktoré reflektuje problematiku verejných priestorov v meste Lučenec.

Za svoje aktivity v oblasti „boja o verejný priestor“ bol na jeseň 2012 zaradený časopisom Inspire medzi najvýraznejšie osobnosti, ktoré bojujú za svoje nápady a myšlienky, na Slovensku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?