reklama

(O)písať architektúru

Ak by sme chceli hovoriť o zmysle písania o architektúre, mali by sme sa zamyslieť vôbec o tejto možnosti. Dá sa o architektúre iba písať alebo je nutné ju opisovať a vysvetľovať? Na túto otázku sú možné dve odpovede.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Áno, môžeme sa o architektúre vyjadrovať iba verbálne, ale iba v situácií keď tento text je určený iba pre akúsi odbornú či informovanú spoločnosť v danom probléme. Táto disponuje dostatočným množstvom informácií a úroveň ich poznania problému je na úrovni, kde nepotrebujeme iné vyjadrovacie prostriedky ako text. Ak by sme chceli odborný článok smerovať širšej verejnosti narazili by sme na základný problém nepochopenia nášho článku a následne celkovej výpovede o danom probléme. Tento problém spočíva v akejsi „obmedzenosti“ širšej verejnosti vnímať daný problém komplexne a exaktne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri interpretácií architektúry pre širšiu, aj laickú verejnosť je nutné pri písaní o architektúre používať atraktívnu vizualitu. Okrem verbálnej a textovej formy určité grafy, schémy a ilustračné obrázky. Tento fakt sa stáva až nevyhnutným pre správne pochopenie zámeru či filozofie konkrétneho opisovaného faktu. Ďalším rozdielom môže byť slovník, ktorý pri písaní či hovorení používame. Je prirodzené využívať slangy, hovorové slová a zaužívané názvy, nakoľko práve tieto môžu byť ľahšie pochopiteľné.

Až po pochopení tohto rozdielu môžeme zmysluplne písať o architektúre a správne ju interpretovať okoliu. S vedomím, pre akú cieľovú skupinu je text určený, volíme slovník, spôsob vyjadrovania a rozsah použitej grafickej prílohy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre samotných architektov a urbanistov je dôležité správne chápať texty o architektúre. Najmä filozofické diela, ktoré vychádzajú z poznatkov histórie a využívajú ich pre novú tvorbu sú nevyhnutné. Dobrá architektúra nemôže vznikať bez dôkladného poznania teórie a histórie, nakoľko práve z nich môžeme čerpať ponaučenia a východiská pre tvorbu.

Iným protipólom je písanie o architektúre, ktorá samozrejme vzniká na základe existujúceho či „vedeného“. Pojem „vedené“ môžeme definovať ako súhrn naučeného, videného či opísaného, ktoré nám bolo istou formou interpretované. Pri dôkladnom poznaní problému, pri prebádaní všetkých dostupných prameňov, môžeme začať zmysluplne písať a opisovať. Ak by moment dostatočného „vedenia“ nenastal, text by sa stal chaotickým a nezmyselným pre ďalšie využitie a poučenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je jasný vzťah medzi písaním, opisovaním, interpretáciou a tvorením architektúry, ktorý ale nemôžeme úplne presne definovať. Vieme iba že je a jeho definíciu sa môžeme iba pokúšať. V ideálnej poučke by sme sa mohli pokúsiť hovoriť o nevyhnutnej previazanosti daných pojmov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, môžeme otvoriť polemiku o oprávnenosti písania o architektúre. V momente keď sa pokúsime zadefinovať oprávnenosť písať o nej, narazíme znovu na interpretačný paradox.

Nakoľko existujú rôzne cieľové skupiny, musia existovať aj rôzne spôsoby interpretácie a teda rôzna kompetentnosť. O architektúre môže písať architekt, teoretik, psychológ či aktivista, no rovnako tak dobre aj výtvarník a spisovateľ. Jediné čo sa mení vo vnímaní „dobrého“ je cieľová skupina. Počas svojho štúdia a vlastnej tvorivej činnosti som sa stretol s rôznymi názormi na články od rôznych autorov. Rovnako tak dobre o architektúre môže písať Matúš Dulla či Henrieta Moravčíková, no kvalitné a prínosné texty som zachytil aj od mladej umeleckej vlny ako Juraj Gábor či Ivan Sloboda. Otázkou ostáva, pre ktorú cieľovú skupinu sú jednotlivé texty dostatočne zrozumiteľné a problém interpretovateľný. Podľa môjho názoru kompetencia písania o architektúry nespočíva v odbore ktorému sa venujú. Dovolím si tvrdiť že kompetentne o architektúre môže písať širšia skupina ľudí ako sú architekti či teoretici architektúry. Otázka je len v cieľovej skupine a spôsobe použitého slovníka pre danú skupinu a kvalita informácií, ktoré im poskytujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prirodzenosťou je, že sa nám do úst tlačí najmä výrok, že písanie o architektúre je určené najmä pre architektov. Odvolávajúc sa už na vyššie uvedené, ale môžeme tvrdiť že to tak úplne neplatí. Rovnako tak ako o architektúre môže písať širšia skupina odborníkov, samozrejme ak majú dostatok informácií, môžu byť texty a články o architektúre určené komukoľvek. Záleží ale aj na samotnej vyspelosti a kompetentnosti čitateľa či mu daný text niečo dá, alebo nie. Ku príkladu môžeme uvažovať o texte, ktorý rieši otázku psychologického vplyvu verejného prostredia na užívateľa. Predpokladajme že autorom textu by bol psychológ, ktorý ale disponuje dostatkom informácií a poznatkov na to, aby mohol o tejto téme písať. Následný článok by mohol prioritne slúžiť pre vzdelávanie psychológov, no poznatky z neho môžu čerpať architekti, urbanisti a z daného textu by sa rovnako tak mohla ponaučiť verejnosť či investori.

Texty o architektúre môžu byť užitočné pre každého, kto má záujem o architektúre niečo vedieť. Môžu ovplyvniť názor investora pri zadaní projektu. Môžu byť užitočné pre architekta, aby projekt správne navrhol. Môžu byť užitočné verejnosti, aby chápala či je daná architektúra kvalitná a ako správne ju užívať.

Ivan Siláči

Ivan Siláči

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentom architektúry a urbanizmu na FA STU v Bratislave. Aktívne sa venujem otázkam občianskeho aktivizmu a participácií na tvorbe verejného priestoru. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu